Ako konkrétne mysliaci si vždy pripravil detailný sylabus – úlohy krok za krokom, aby sa študenti nestratili.

No zároveň v ňom bol aj abstraktne mysliaci rozmer – rád im kládol otázky typu: „Ako by sa tento jav mohol prejaviť o 20 rokov?“ a otváral diskusiu za hranicami učebnice.

 

Na prednáške sa neraz ukázal ako prejavujúci sa – energicky vysvetľoval, kreslil schémy a jeho gestá držali triedu v pozornosti.

Ale v hodnotení prác zostával rezervovaný – radšej písal pokojné a premyslené komentáre, než by dával hlučnú spätnú väzbu pred celou skupinou.

 

Keď študenti meškali s projektom, vedel byť priamy: „Musíte to odovzdať do piatku, inak všetko ohrozíte.“

V rozhovoroch so slabšími bol však skôr taktný – starostlivo volil slová, aby povzbudil a neodradil.

 

Tomáš si uvedomoval, že nemá len jeden spôsob učenia. V rôznych situáciách vystupovali do popredia rôzne jeho kvality – a práve vďaka ich harmonickému používaniu dokázal byť pedagógom, ktorý inšpiroval aj podporoval.

 

… lebo učiť nie je len odovzdávať fakty – je to najmä umenie pracovať so sebou a svojimi kvalitami v prospech iných.